Keratokonus je degeneratívne nezápalové ochorenie rohovky, ktoré vedie k oslabeniu a stenčeniu jej steny, následkom čoho sa rohovka deformuje. Deformácia je nepravidelná, rohovka sa vyklenuje dopredu a to vedie k výraznému zhoršeniu videnia.
Keratokonus sa najčastejšie objavuje po 20-tom roku života. Príčina ochorenia nie je doteraz známa, ide o menejcennosť kolagénu, ktorý udržuje pevnosť rohovky. Predpokladajú sa vrodené predispozície. Liečba keratokonusu doteraz nie je známa. V začiatočných štádiách, kedy vyklenutie rohovky nie je veľké, sa dá korigovať okuliarmi, alebo kontaktnými šošovkami. Vo väčšine prípadov keratokonus progreduje, stúpajú dioptrie v okuliaroch a neskoršie už ani pomocou nich sa videnie nezlepší. V ojedinelých prípadoch dochádza až k takému stenčeniu a vyklenutiu rohovky, že dôjde k perforácii. Donedávna jedinou liečbou bola transplantácia rohovky, ktorá sa vykonávala až v štádiu, keď došlo k výraznému poklesu videnia alebo hrozila perforácia. Transplantácia rohovky je pomerne náročná operácia, ktorá si vyžaduje dlhodobú liečbu.
Novú nádej na liečbu keratokonusu dáva nová technika liečby keratokonusu (CCL – Corneal Collagen Cross-linking), ktorá pozostáva z fotopolymerizácie stromálnych vlákien, kde sa využíva kombinácia pôsobenia fotosenzitívnej substancie (riboflavín) a ultrafialového (UVA) žiarenia. Lampa emituje žiarenie o vlnovej dĺžke 365 nm. Pred ožiarením sa na rohovku aplikuje v kvapkách riboflavín. Fotopolymerizácia zvyšuje pevnosť kolagénnych vlákien rohovky a tým má zabrániť ďalšej progresii keratokonusu (stenčovaniu a vyklenovaniu rohovky). Cieľom je stabilizovať rohovku.
Liečba je neinvazívna a môže eliminovať chirurgickú liečbu.
Pred zákrokom pacient absolvuje vyšetrenie očí aj so špeciálnymi vyšetreniami na rohovku (topograf, pachymetria) a rozhodne sa, ktoré oko je vhodné na zásah UVA lampou.
Zákrok sa robí na znecitlivenom oku. Najskôr sa mechanicky odstráni epitel rohovky. Nasleduje 30 minútové kvapkanie roztoku riboflavínu a potom 30 minútové pôsobenie UVA lampou na rohovku oka. Po vykonanom zákroku sa oko prekryje obväzom a aplikujú sa antibiotické kvapky. Pooperačné obdobie, kým sa neobnoví povrchová vrstva rohovky (epitel), je sprevádzané pocitom cudzieho telesa v oku, rezaním, pálením a pobolievaním. Poskytovateľ preto odporúča bezpodmienečne ponechať oko pod obväzom pre zamedzenie žmurkania a tým zmiernenie bolesti a pre rýchlejšie hojenie. Obnova epitelu trvá v priemere 3-7 dní. O odstránení obväzu rozhodne ošetrujúci lekár. Ďalej pokračuje liečba antibiotickými kvapkami a kvapkami ovplyvňujúcimi hojenie rohovky (kortikosteroidy) podľa odporúčani lekára.
2 až 4 týždne po zákroku vzniká zahmlenie rohovky, ktoré zahmlí aj videnie. Postupne s ústupom zahmlenia sa vyostruje aj videnie. Cieľom zákroku je stabilizovať rohovku a zastaviť progresiu ochorenia. Ojedinele však môže dôjsť k zhoršeniu zrakovej ostrosti o 1-2 riadky (ide o reakciu rohovky, ktorú nie je možné pred operáciou určiť). 5-6 ročné skúsenosti oftalmológov z Zürichu pripúšťajú 7-8 % progresiu po CCL.
